Potravinárska prídavná látka je taká, ktorá sa samostatne bežne nekonzumuje ako potravina, ani sa nepoužíva ako charakteristická zložka potravinárskeho výrobku. Prídavné látky sa nachádzajú v mnohých potravinách, niektoré dokonca sú ich prirodzené zložky.

Napriek tomu, že problematike potravinárskych prídavných látok venuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), rozličné mimovládne organizácie, ako aj rozsiahla svetová vedecká komunita trvalú pozornosť už takmer 60 rokov, je to oblasť pre mnohých spotrebiteľov neznáma a preto obávaná. U nás sa obavy vyrojili najmä po r. 1996, kedy začal platiť zákon o potravinách, ktorý nariadil dôkladné označovanie potravín. To, čo sa do výrobkov pridávalo tradične po mnohé roky, ba dokonca stáročia, sa odrazu objavilo napísané na obaloch a neinformovaný spotrebiteľ sa na základe rôznych chaotických a „zaručených“ informácií bezdôvodne vyľakal.

Niektoré prídavné látky sú také zlúčeniny, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj v bežných produktoch. Keby sa muselo zloženie jabĺk označovať podobne ako priemyselné potravinárske výrobky, boli by na visačkách uvedené napríklad aj tieto látky:

Medzinárodné vedecké spoločenstvo však hodnotí každú prídavnú látku (bez ohľadu na to, či sa nachádza aj v prírodných produktoch) ako cudzorodú. Ešte pred schválením na používanie
ju preto prísne posudzujú nezávislí odborníci pod gesciou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorí látku dôkladne
preverujú a podrobujú celému radu dlhodobých toxikologických štúdií. Až keď sa jednoznačne dokáže, že jej aplikácia bude pre spotrebiteľov nielen bezriziková, ale aj nevyhnutná a užitočná, vypracujú prísne požiadavky na identitu a čistotu. Napokon má prídavná látka pridelený číselný kód E, aby bola jednoznačne identifikovateľná a nezávislá na ktoromkoľvek jazyku sveta. Uvedený proces zastrešuje v systéme OSN spoločná Komisia FAO a WHO – Codex Alimentarius.

Pripomienkovanie a schvaľovanie aplikácií každej prídavnej látky (za účasti vládnych, mimovládnych odborných a spotrebiteľských organizácií z celého sveta) je dlhodobý proces. Zaručuje súlad s princípmi Morálneho kódexu definovaného Organizáciou spojených národov, ktorého hlavnou myšlienkou je ochrana zdravia spotrebiteľa podložená vedeckými faktami a poznatkami. Je to proces, ktorý prebieha podľa presne definovaných podmienok a pravidiel tak, aby bola možná celosvetová harmonizácia predpisov. Vzhľadom na obrovské množstvo vo svete používaných potravinárskych aditívnych látok a rozsah medzinárodného obchodu s potravinami bola prijatá celosvetovo platná všeobecná kódexová norma na prídavné látky.

Použitie prídavných látok neobchádza ani také potraviny, ktoré sa vyrábajú z produktov ekologického poľnohospodárstva. Obmedzená škála prídavných látok sa teda nachádza aj v biopotravinách. Aplikácii prídavných látok sa nedá celkom vyhnúť ani v tomto prípade, pretože niektoré potravinárske technológie sa jednoducho bez prídavných látok nezaobídu. V zmysle európskeho nariadenia č. 780/2006 môžu biopotraviny obsahovať 45 konkrétne určených prídavných látok. Jednou z najpoužívanejších je oxid siričitý, ktorý sa nachádza vo všetkých vínach bez ohľadu na to, či boli vyrobené organickým alebo klasickým postupom. Je to látka, za ktorú dosiaľ neexistuje adekvátna náhrada. Pri výrobe organického vína je povolené použitie aj takých pomocných filtračných materiálov, akými sú: bentonit (E 558) a kaolín (E 559).